V roku 1270 získal magister Reynold darom od kráľa Štefana V. rozsiahle majetky. Medzi nimi boli zeme Rozhanovce, Hrašovík, Ploské ako aj čiastky bratov Vojka a Tiburcia, ktoré boli súčasťou zeme Sokoľ. Spolu s územím získal aj ich sluhov a slúžky, čiže poddaných, ktorí z vlastníctva pred darovaním pripadli kráľovi na základe Vojkovho a Tiburciovho zbojstva.Vojkov a Tiburciov brat Tiba potom vymenil s Reynoldom ďalšiu čiastku zeme Sokoľ za niekdajších Vojkových a Tiburciových sluhov a slúžky, ktorí už patrili Reynoldovi. Zem Sokoľ ležala Ploským, Kráľovciuni a Rozhanovcami na ľavej strane rieky Torysa. Odtiaľ sa rozprestierala na východ medzi dnešnými obcami Chrastné a Čižatice.
V donačnej listine z roku 1270 sa uvádza, že na čiastkach zeme, ktoré predtým patrili bratom Vojkovi a Tiburciovi boli poddaní, ktorí základ osídlenia na mieste terajšej obce Vajkovce. Tu sa musela nachádzať aj zemianska kúria bratov Vojka a Tiburcia ešte pred rokom 1270.
Všetko nasvedčuje tomu, že tretí brat Tiba sa za dedičnú čiastku v zemi Sokoľ neuspokojil iba so ziskom sluhov a slúžiek, ale podľa donačnej listiny z roku 1270 získal od magistra Reynolda aj dedinu Višňov. Vieme, že v 30-tych rokoch 14. storočia došlo k sporu medzi potomkami Tibu a pánmi z Rozhanoviec (potomkami magistra Reynolda) o majetok Višňov.
Július, syn Reynolda, bojoval v Čechách a v roku 1304 v bitke pri Kutnej hore padol z koňa. Jeho verní sluhovia Ladislav a Ondrej, synovia Dionýza, ho zachránili osobným bojom s nepriateľom a tým, že mu dali iného koňa. Július sa im potom odmenil tak, že im daroval svoju čiastku v dedičnej zemi Sokoľ.
V obci Soloľ, čo bol vtedajší názov terajších Vajkoviec, bola už v rokoch 1332 – 1335 fara. Spomína sa tu kňaz Stanislav, ktorý patril do drienovského archidiakonátu. Majetok Sokoľ sa od roku 1309 kryje len s chotárom terajších Vajkoviec a počas celého 14.storočia ho drží rodina z Rozhanoviec, čiže potomkovia magistra Reynolda. Títo si donáciu z roku 1270 dali viackrát konfirmovať. Urobil tak aj kráľ Žigmund 29. mája 1410, ktorý potom 29. júna 141 O pod titulom novej donácie dal pánom z Rozhanoviec všetky dovtedajšie majetky, ba aj spomínaný problematický Višňov.
Portálny súpis z roku 1427 obec Vajkovce ešte nespomína, vystupujú len pod názvom zeme Sokoľ. V roku 1473 sa už na jednom mieste uvádzajú ako dedina Sokoľ, ktorú stále vlastní rod z Rozhanoviec, avšak v tom istom doklade sa uvádzajú aj pod názvom Vajkovce (Waykocz).
V roku 1489 sa majetky pánov z Rozhanoviec dostali na základe dievčenskej štvrtiny do zálohy rodine Csáky. Pri tejto príležitosti krajinský sudca Štefan de Bathor v listine medzi vymenovanými majetkami uvádza Vajkovce i Sokoľ. Historik Branislav Varsik tvrdí, že tu však nešlo o dve dediny, ale v skutočnosti ide o chybné prevzatie textu z listiny Varadínskej kapituly z roku 1488, kde prvýkrát chyba vznikla. Oprava nastala až v roku 1493, kde v listine kráľa Vladislava sa na území zeme spomínajú už len Vajkovce a Chrastné. V 16. stor. sa názov Sokoľ už neobjavuje. Ten sa pravdepodobne používal už len v písomnej forme, aby bol v súlade s označením na donačnej listine z roku 1270, ale obyvatelia obce už dávno volali Vajkovce.
Portálny súpis z roku 1598 udáva, že sa tu nachádzalo 28 domov. Podľa desiatkového súpisu Abovskej stolice z roku 1565 bolo vo Vajkovciach 14 poddaných sedliakov a dvaja želiari.
V roku 1630 odviedla 1 portu deviatku od gazdov a pol porty od želiarov.
V roku 1715 mala 4 domácnosti, v roku 1720 mala 7 domácností.
