Podľa konskripcie súpisu Abovskej stolice z roku 1746 poznal ľud vo Vajkovciach dve reči a to slovenskú a maďarskú. V obci sa nachádzala drevená kalvínska modlitebnica a kalvínsky kazateľ Joaimes Szalontaj. Gréckokatolíci mali kňaza v Kráľovciach.
V roku 1772 mala obec 26 rodín, z toho 18 gazdov.
Podľa lexikónu z roku 1773 sa vo Vajkovciach rozprávalo prevažne po slovensky.
V roku 1828 mala obec 49 domov a 322 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, privyrábali si vozením soli a chytaním rýb.
V roku 1851 to bola už slovenská dedina. Obyvatelia obce od nepamäti a aj teraz vyslovujú a volajú svoju obec Vaľkovce a občanov Vaľkovčan.
Podľa cirkevných zápisníc miestna reformovaná ľudová škola bola založená okolo roku 1836, prvá, z dreva postavená, stála v strede dediny. Dňa 29. júna 1882 bola zničená požiarom ako aj skoro celá obec. V nasledujúcom roku na tom istom mieste vybudovali novú školu, ktorá slúžila verejnosti až do roku 1905, kedy bola uznaná za nezodpovedajúcu. Zavedením osem ročnej školskej dochádzky roku 1930 sa škola stala nepostačujúcou. Cez I. sv. vojnu riadne vyučovanie nebolo. Roku 1919 bola škola obsadená vojakmi, ktorí všetko náradie a inventár zničili.
Príchod maďarských revolucionárov na Slovensko roku 1919 v apríli nezasiahol obec Vajkovce priamo. Obec bola len prechodným sídlom vojsk, ktoré cez ňu prechádzali. Maďarskí povstalci sa chovali priateľsky voči občanom Vajkoviec. Občania im dávali záprahy, potravinovú pomoc a zásoby pre armádu. Počas celého ťaženia maďarských boľševikov sa nevyskytli nijaké bitky v obci Vajkovce alebo v blízkosti nej.
Od roku 1918 obec spravovalo obecné zastupiteľstvo. Na jeho čele bol starosta, ktorý spolu s členmi obecného výboru a s notárom spravovali obec. Od roku 1935 mala obec obecného pokladníka a ohňovzdornú pokladnicu uloženú vždy u starostu, ktorá sa otvárala na dva kľúče.
Podľa sčítania ľudu roku 1930 bolo v obci 470 ľudí týchto národností: Slováci, Maďari, Nemci, Židia. V tomto období prevládalo reformované náboženstvo. Zvyšné obyvateľstvo bolo gréckokatolíckeho, rímskokatolíckeho a židovského náboženstva.
O rozšírenie vzdelania medzi ľuďmi rôznymi akciami a metódami práce sa starala jedine škola. Učitelia vykonávali celú osvetovú činnosť v miestnom meradle. Obecná knižnica bola založená v roku 1926 a mala 120 - 160 zväzkov kníh. Počet čitateľov sa pohyboval okolo 30 - 40. Pod vedením učiteľov sa ročne nacvičilo jedno divadelné predstavenie. Každým rokom odznelo niekoľko prednášok, 4-5 osláv a slávností a konali sa aj besiedky a občas filmové predstavenia. Medzi osvetové podniky patrili aj podujatia miestneho DHS - divadelno - hudobného súboru, ktorý bol veľmi aktívny. Dôležitou udalosťou bolo postavenie divadelného javiska, ktoré sa umiestnilo v škole.
Koncom jesene 1938 sa začala stavať hradská, ktorá mala spojiť hradskú vedúcu od Prešova s hradskou vedúcou do Michaloviec. V jeseni 1939 bola hradská dostavaná. Obec tým veľmi získala, lebo bola prístupná aj pre motorové vozidlá. Obec bola tiež zastávkou na autobusovej linke Prešov - Michalovce.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Genéza názvu
Názov obce je odvodený z osobného mena Vojk.
